SLEDUJTE novinky.
Nakúp ešte za 23,50€a dopravu máš zadarmo
Ešte u nás nemáte účet?
Seřadit podle
Zahusťovadlá v kozmetike majú viacero dôležitých úloh, ktoré môžu ovplyvniť stabilitu a kvalitu výsledného produktu. Neexistuje jedno univerzálne zahusťovadlo, ale výber záleží na povahe produktu a na vlastnostiach, ktoré chcete, aby mu zahusťovadlá dodali. Pozrime sa bližšie na najznámejšie a najpoužívanejšie zahusťovadlá v kozmetike.
Zdroj: Adobe stock
Hlavnou úlohou, ktorú majú zahusťovadlá v kozmetike, je zvýšiť viskozitu, tj. zahustiť produkt. To je obzvlášť vhodné, keď vytvárate ľahké krémy, gély či emulzie. Zahusťovadlá im dodajú potrebnú viskozitu bez toho, aby ste museli použiť tuhé rastlinné maslá, ktoré by zbytočne premastili produkt. Zahusťovadlá vám zároveň umožňujú pripraviť príjemne ľahké séra iba na vodnej báze. Práve zahusťovadlá zabezpečia, že tieto produkty nebudú príliš tekuté a budú sa dobre nanášať.
Ďalšou funkciou, ktorú majú zahusťovadlá v kozmetike, je stabilizácia emulzií. V receptúrach sa vyskytujú spoločne s emulgátormi a podporujú stabilitu výsledných produktov. Ako bolo spomenuté vyššie, zahusťovadlá umožňujú znížiť množstvo pevných tukov (rastlinných masiel) v produktoch, ktoré by inak boli potrebné na zahustenie produktu. Preto zahusťovadlá využijete najmä v kozmetike na mastnú či aknóznu pleť.
Okrem toho vám zahusťovadlá umožnia meniť textúru výsledných produktov. Niektoré zahusťovadlá sú totiž známe tým, že vytvárajú veľmi jemné emulzie bez hrudiek a na dotyk príjemnou textúrou. Zahusťovadlá umožňujú aj ovplyvniť roztierateľnosť produktu či rozptýlenie peelingových častíc vo výrobku.
Všetky spomínané vlastnosti majú zahusťovadlá vďaka tomu, že po svojom kontakte s vodou, či inými ingredienciami na vodnej báze, začnú zväčšovať svoj objem a budovať prepletené polymérne štruktúry na molekulárnej úrovni. Prírodné zahusťovadlá predstavujú predovšetkým rôzne typy polysacharidov, ktoré majú rôzne prepojené stavebné jednotky umožňujúce im zväčšiť svoj objem.
Tento jav je charakteristický pre prírodné zahusťovadlá, medzi ktoré sa radia predovšetkým rastlinné gumy. Okrem toho existujú aj syntetické zahusťovadlá, ktoré sú však väčšinou používané vo veľkovýrobe kozmetiky a môžu fungovať na inom princípe než prírodné zahusťovadlá.
V súčasnosti je bežnou praxou používať zahusťovadlá v potravinách, nie len v kozmetike. Už len taká obyčajná želatína sa radí medzi zahusťovadlá v potravinách a je bežne používaná v cukrárskom či mäsovom priemysle. Zahusťovadlá na báze pektínov, prípadne agarov sú zas vo veľkom využívané pri výrobe džemov. Celulóza je jednou zo zložiek vlákniny a využíva sa aj na zahusťovanie rôznych druhov potravín. Podľa pôvodu môžeme zahusťovadlá deliť do viacerých kategórií:
V tomto prípade boli zahusťovadlá vyrobené použitím mikroorganizmov, pre ktoré je charakteristická produkcia (či nadprodukcia) určitého druhu zahusťovadla. Medzi zahusťovadlá získané fermentáciou sa radí xantánová guma, sklerócium či gélany.
Extrakciou sa zahusťovadlá získavajú z prírodných rastlinných materiálov či rias. Z toho dôvodu sa medzi tieto zahusťovadlá radia predovšetkým agary z morských rias, ďalej pektíny či celulóza z rastlinných zdrojov. Patria sem aj karagénany a algináty.
Jedná sa o zahusťovadlá, ktoré sa získavajú buď zo semien ako guarová či lokustovaná guma, či z hľúz ako konjacový prášok.
Pri tvorbe vlastných receptov na kozmetiku nemusíte zahusťovadlá využiť len samostatne. Do jednotlivých výrobkov si môžete vytvoriť vlastné zmesi zahusťovadiel s požadovanou viskozitou a textúrou. Niektoré zahusťovadlá, ako napríklad xantánová guma, poskytujú produktom vysokú viskozitu, avšak takéto emulzie väčšinou nemajú najjemnejšiu textúru. Preto ak chcete vytvárať jemné a na pohľad aj dotyk luxusné krémy, je dobré využiť zahusťovadlá, ktoré takýto benefit poskytujú, ako konjacový prášok.
Na druhú stranu zahusťovadlá, ktoré majú príjemnú textúru, nemusia dodávať želanú viskozitu, preto môžete vyskúšať skombinovať dva, prípadne tri druhy zahusťovadiel pre dosiahnutie žiadaného efektu v kozmetike.
Pri rozhodovaní, ktoré zahusťovadlá použiť vo vašom výrobku, máte k dispozícii široký výber. Nechajte sa inšpirovať niekoľkými najpoužívanejšími zahusťovadlami, o ktorých sa môžete dočítať nižšie.
Konjac patrí medzi rastlinné zahusťovadlá získané z hľúz Amorphophallus Konjac vyskytujúcej sa v Ázii. Okrem kozmetiky sa používa aj v potravinárstve. Obsahuje glukomanany, ktoré sú schopné vo vode zväčšiť až 10-násobne svoj objem. Výhodou je, že vytvára priehľadné gély bez lepkavého pocitu. Konjac je obzvlášť stabilný v kyslom pH, preto patrí medzi zahusťovadlá, ktoré využijete v produktoch s obsahom AHA kyselín. Okrem toho je konjacový prášok bohatý na vitamíny A, C, D a skupiny B, obsahuje aj lipidy, mastné kyseliny a bielkoviny.
Xantánová guma v kozmetike umožňuje jednoducho a ľahko vytvoriť gél či zahustiť produkt. Radí sa tak medzi najpoužívanejšie a najuniverzálnejšie zahusťovadlá. Získava sa s využitím biotechnológií pomocou baktérie Xanthomonas Campestris. Vďaka priaznivej cene je vhodná na experimentovanie začiatočníkov, ale určite patrí do základnej výbavy tých, ktorí sú skúsenejší s výrobou domácej kozmetiky.
Do receptov sa môže použiť samostatne alebo spolu s iným zahusťovadlom. Vo výrobkoch sa vždy objavuje spolu s glycerínom, ktorý umožňuje jej rozpustenie a až potom sa k tejto zmesi pridávajú ďalšie suroviny. Rozpustenie xantánovej gumy v glyceríne vám umožní predísť vzniku hrudiek spôsobených tým, že xantánová guma nehydratovala rovnomerne. Zároveň, xantánová guma patrí medzi veľmi stabilné zahusťovadlá účinné už v malých dávkach (šampónoch či sprchových géloch obvykle postačí 1 %). Jej zahusťovací účinok je možné zvýšiť pridaním 0,5 % chloridu sodného.
Kyselina hyalurónová sa neradí medzi typické zahusťovadlá, pretože v kozmetike je v prvom rade používaná pre svoje hydratačné účinky, vďaka čomu je sa často aplikuje na tvár ako krém či sérum. Napriek tomu je na seba schopná veľmi efektívne viazať vodu, a tak pomáha zahustiť séra na vodnej báze (tj. bez olejov) aj bez použitia ďalšieho zahusťovadla.
Zahusťovacie účinky kyseliny hyalurónovej závisia predovšetkým na jej molekulovej hmotnosti. Tá sa pri kyseline hyalurónovej obvykle udáva v jednotkách Daltonoch. Čím viac Daltonov daná kyselina má, tým bude lepšie zahusťovať. Pri druhoch kyseliny hyalurónovej, ktoré dobre zahusťujú, sa môžete stretnúť aj s označením vysokomolekulárne.
Nevýhodou kyseliny hyalurónovej je jej vyššia cena, na druhú stranu, ak použijete kyselinu hyalurónovú vo svojom sére, už obvykle nemusíte pridávať iné zahusťovadlá.
Podobne ako konjacový prášok aj guarová či guaranová guma patrí medzi zahusťovadlá získavané z rastlín, konkrétne sa jedná o bôby rastliny Cyamopsis Tetragonoloba. Použite guarovej gumy je všestranné, okrem toho, že sa radí medzi zahusťovadlá, pomáha stabilizovať a čiastočne aj vytvárať emulzie. Guarová guma sa používa tiež v potravinárstve vďaka tomu, že veľmi dobre zahusťuje na pastovitú konzistenciu. Aj preto ju nájdete často v zubných pastách. Nevýhodou je, že vytvára menej priehľadné roztoky a môže spôsobovať lepkavý pocit na koži.
Pre použitie guarovej gumy v kozmetike platí niekoľko pravidiel, čím sa odlišuje od iných zahusťovadiel. Pre guarovú gumu je charakteristické vysoké pH (nad 9), efektívne zahusťuje roztoky však až pri pH 7, preto je nutné výrobky s obsahom guarovej gumy okysliť, napríklad roztokom kyseliny citrónovej.
Táto exotická rastlinná guma je získavaná z tvrdenej živice afrických stromov Acacia, preto aj jej INCI meno je Acacia Senegal Gum. Je zložená z polysacharidov a glykoproteínov a radí sa medzi zahusťovadlá, ktoré nielen zvyšujú viskozitu produktov, ale sú aj aktívnymi látkami. Arabská guma konkrétne slúži ako zvlhčovadlo a čiastočne ako emulgátor a stabilizátor.
Karagénany sú zahusťovadlá veľmi obľúbené vo vegánskej kozmetike, ale aj potravinách. Sú totiž neživočíšnou alternatívou želatíny. Karagénan sa získava z červenej morskej riasy Chondrus crispus, okrem zahusťovacích účinkov má v kozmetike rolu ako želírujúca látka, emulgátor a stabilizátor. Pomáha hydratovať pokožku, ale najmä vlasy, preto je obľúbený v šampónoch a kondicionéroch. V týchto výrobkoch je široko používaný aj preto, že je dobre kompatibilný s inými povrchovo aktívnymi látkami a je schopný vytvárať penivý gél. Zároveň je stabilný v širokom rozsahu pH.
Okrem toho je karagénan obľúbený pre svoj obsah minerálnych látok ako horčík, vápnik, zinok a mangán. Je rozpustný v horúcej vode.
